Tento článok sa mal pôvodne volať “Samé zlé správy”, ibaže pred pár dňami mi môj známy z Prahy napísal, aby sme písali aj o dobrých veciach. Ideálna príležitosť to skúsiť.
Veľmi rád sledujem televízne noviny, pretože sú plné dobrých správ. Tak napríklad. Včera večer som sa dozvedel, že sa naša ekonomika rúti do pasce, že výraznému zvyšovaniu daní sa asi nevyhneme, problémy sa vraj prejavia v zdravotníctve, školstve atď., že NÁS proste čaká silné uťahovanie opaskov. NÁS, položil som si otázku? Čo sme my komu spravili?
Lenže, prečo je toto dobrá správa?
Pretože sme proti tomuto stavu doteraz neurobili absolútne nič. Teda aspoň väčšina z nás. Aj ja sám som sa začal v týchto veciach angažovať len teraz nedávno. A keďže sme proti tomu doteraz nič nespravili, čím skôr príde precitnutie, tým nás bude ozdravovanie menej bolieť. Čím skôr budeme nútení niektoré pálčivé otázky riešiť, tým skôr pochopíme, že riešenia problémov sú len na nás samotných. Nie na politikoch, nie na zahraničných investoroch, nie na EU, ale na nás, obyvateľoch Slovenska.
Ďalšou dobrou správou bolo, že jeden podarený zahraničný výrobca má problémy s vyplácaním miezd, a teda jeho zamestnanci začali štrajkovať. Jeho riešenie? Pohrozil presunutím časti prevádzky do Čiech. Nelustrujem o akú spoločnosť sa jedná, ani to nie je dôležité. Beriem to ako ilustračný (pre jej zamestnancov bohužiaľ reálny) príklad.
A prečo je táto správa dobrá?
Pretože, čím viac takýchto prípadov za sebou v rade nastane, tým intenzívnejšie si uvedomíme, že si musíme budovať ekonomiku sebestačnejšiu. Nenavrhujem a ani sa nestotožňujem s názorom ohľadne akéhokoľvek uzatvárania sa, ale navrhujem sústrediť sa na budovanie domácich podnikov a podporu ich expanzie do zahraničia. Pokúsiť sa preformovať na potravinovo a energeticky sebestačnejšiu krajinu. Krajinu plnú podnikov, ktoré by v zahraničí mohli povedať, že ak bude treba, tak presunú výroby naspäť domov.
Televízne noviny boli plné aj ďalších „dobrých správ”, ale nemá zmysel sa o nich rozpisovať. Závery sú zväčša podobné.
Uvedomujem si, že nie každý z nás vie, môže alebo chce byť podnikateľ. Nie každý je schopný znášať riziká z tejto činnosti plynúce. Lenže ja chcem a budem vyzývať tých,ktorí by sa na túto cestu chceli podujať aby tak spravili, pretože to je hybná sila ekonomiky.
Na druhú stranu sa budem snažiť apelovať aj na vás, ktorí chodíte do svojho zamestnania. Nebojujte so svojim zamestnávateľom, snažte sa pomôcť, byť prínosom a následne žiadajte adekvátnu odmenu. Len pozitívny prístup a spolupráca nás môže posunúť vpred.
Moja poznámka k tomuto článku: Samozrejme, že úvodná časť tohto textu je myslená ironicky. Pocity ľudí, ktorí za týmito skutočnosťami stoja musia byť veľmi smutné a nepríjemné. Lenže nikomu neostáva nič iné ako bojovať. Boj je potrebné zvádzať za každých okolností. Aj ja tieto články píšem len preto, aby som rozpútal boj pre posun vpred, aby som sa pokúsil otvoriť čo najviac párov očí.