Už pomaly každý o tom hovorí, ale málo kto má nejaký rozumný názor alebo použiteľný návod, ako rómsku problematiku riešiť. Štatistika je neľútostná. Čím ďalej tým, ich je viac, ale čím ďalej, tým menej pracujúcich ich bude mať z čoho živiť.
Ťažko povedať, či je to ich kultúrou alebo ide o našu hlúposť. Každopádne sú tu a ak s nimi niečo nespravíme my, spravia s nami niečo oni. Zatiaľ je tu ešte šanca, aby sme spravili niečo my pre nich alebo inak povedané, pre seba. Opakujem a verím, že zatiaľ!
Siahnuť na dávky im môžeme, ale asi tým nič nedosiahneme, iba preukážeme svoju neschopnosť urobiť niečo komplexnejšie, zložitejšie. Niečo, čo by smerovalo k riešeniu. Ono by sa nám to aj tak hneď vrátilo. Každý by sa správal inak, keby nemal z čoho nakŕmiť svoje deti, seba.
Často odznieva názor, že by ich bolo všetkých presídliť na Spiš alebo do Muráňa. Samozrejme, toto nevravia Spišiaci ani Gemerčania. Čo je to ale za riešenie? Presťahovať ich na jednu kopu je niečo, ako keď pštros trčí hlavu do piesku, keď si zakryje oči, aby nevidel problém. Nič by sme nevyriešili, len by sme našim potomkom ukázali neschopnosť a hlúposť.
Obe tieto riešenia by sa nám veľmi rýchlo vypomstili, neviem do akej miery sú realizovateľné z pohľadu zákonov, ktoré sme sa zaviazali dodržiavať v rámci členstva v EU. Asi by sa nám to hneď pri náznaku vrátilo ako porušovanie ľudských práv, diskriminácia… alebo ešte rýchlejšie v podobe rabovania, nefunkčnosti systému, vysokej kriminality. Sociálnych dávok by sme sa zaručene nezbavili, možno by to bolo pre nás ešte drahšie.
Dôvod neriešenia tohto problému vidím v zahľadenosti sa na seba, v nedostatku národnej hrdosti, ale aj veľmi nízkej politickej kultúre. V absencii pozitívnych vzorov, ktoré by mali skutočne pronárodné cítenia a hlavne činy.
Ja sa pohrávam s inou myšlienkou. Inšpirujem sa v Číne, ktorá bola ešte v deväťdesiatych rokoch zaznávaná, chudobná krajina, lacná dielňa. Krajina plná ľudí, žijúcich ako naši „cigáni”. Pri troche fantázie, keď si odmyslíme komunistický režim, tvrdý centralizmus, plánovanie a ďalšie komunistické maniere a budeme sa na túto krajinu dívať ako na obchodný model, dokážeme tam nájsť určitú analógiu. Čína vzhľadom k tomu, že bola chudobnou krajinou, potrebovala touto situáciou pohnúť. Stala sa asi nie náhodou, ale cielene, lacnou výrobnou dielňou sveta. Dali tým najchudobnejším vrstvám (v čínskom ponímaní ohromným masám) prácu. Lacnú prácu, ale táto práca začala živiť chudobné masy a následne aj všetky štruktúry nad ňou. V súčasnosti sa podobnú politiku snaží tlačiť India a mám pocit, že čiastočne aj Brazília. Dnes je už ale Čína inde, za kratší koniec povrazu už ťaháme my. A preto je dôležité aby sme okamžite začali rozmýšľať a konať!
Vo všetkých prípadoch, Čína, India, Brazília sa ale jedná o obrovské národy, kde dostať veci do pohybu musí byť enormne namáhavejšie ako u nás. Podľa ich vzoru dnes konajú iné malé ázijské krajiny, ktoré z imitácie tohto úspešného modelu už začínajú profitovať.
Ale teraz k tej analógii a naznačeniu riešenia. Keďže vieme, že ich nedokážeme dlhodobo živiť, a že hrozí ich postupná prevaha nad nami, musíme zabezpečiť, aby sme ich nemuseli živiť. Naučiť ich starať sa samých o seba, stať sa sebestačnými a nakoniec aby čiastočne oni živili nás.
Navrhujem sa pohrať s myšlienkou a nastaviť adekvátne procesy, že aj my tu vlastne máme lacnú pracovnú silu, ktorá drieme, a zatiaľ sme ju nedokázali využiť. Viem, že sa nedá využiť 100% rómskej populácie za týmto účelom, ale dá sa začať, testovať, nastavovať a postupne rozširovať na masy. My predsa musíme nájsť tú schopnosť, nájsť pre nich prácu, ktorú by vykonávali tu, kde sú teraz doma, hľadať môžme kdekoľvek vo svete, ale aj tu, u nás. Nájsť im prácu, ktorú dokážu vykonávať. Keď máme silu im mesačne vyplácať dávky, tak musíme mať silu zabezpečiť podnikanie, ktoré im umožní pracovať ako lacná pracovná sila. Z niektorých Rómov budeme musieť pripraviť personalistov, dať im manažérske povinnosti, motivovať ich k výsledkom. Postupne začať pretvárať neproduktívnu rómsku populáciu na “malú lacnú výrobnú dielňu Slovenska, Európy”. Z našej nevýhody vytvoriť výhodu a systematicky sa zbaviť problému tak, ako to dokázali už spomínaní veľkí hráči.
Som presvedčený, že ak chceme nájsť neinvazívne riešenie, inak ako ich ekonomickým zapojením sa hroziaca situácia vyriešiť nedá. Akékoľvek plácanie je len zakrývanie hroziaceho problému. Som pripravený pustiť sa spoločne s vami do vyladenia a realizácie vhodného dlhodobého riešenia.